Úvod

Hrčeľ leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške 120 m n. m. Z južnej strany ju ohraničujú  Zemplínske vrchy a z juhovýchodnej strany potok Helmec. Obecný chotár charakterizuje rovinný čiastočne pahorkatinový povrch s prevažne hnedými lesnými pôdami. Rozhodujúcu časť tvoria popri prvohorných pieskovcoch  a arkózach treťohorné íly čiastočne pokryté sprašovými uloženinami.

Osídlenie hrčeľského chotára potvrdzujú archeologické nálezy, dokumentujúce existenciu paleolitickej stanice, neolitického sídliska s bukovohorskou kultúrou, eneolitických pamiatok s kanelovanou keramikou, hallštattského náleziska a slovanského pohrebiska z 11. a 12. storočia. Prvá písomná zmienka o dedine je v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337. Najstaršie písomné správy sa vzťahujú k tamojšej farnosti, najmä ku kostolu, v ktorom v rokoch 1332-1335 pôsobil farár Albert. Kostol bol v stredoveku zasvätený Svätému Mikulášovi.